Žiaci našej školy si dňa 24.10.2024 pripomenuli rôznorodými aktivitami význam knižníc.
Prváci, druháci a tretiaci si vypočuli známe rozprávky Červená Čiapočka a Pipi Dlhá Pančucha v podaní svojich starších spolužiačok Sofie Koreničovej a Simony Ševčíkovej. Následne vytvorili k rozprávke krásne ilustrácie.
Štvrtáci si zahrali scénky zo svojich obľúbených kníh.
Piataci a siedmaci spamäti kreslili obálku knihy, ktorú čítali na hodinách literatúry. Šiestaci vytvárali čitateľské karty, aby si mohli zapísať svoje postrehy z prečítanej knihy. A naši najstarší žiaci, ôsmaci a deviataci sa zahrali na spisovateľov, keď svoje obľúbené rozprávky zahalili do moderného šatu a skrášlili svojimi vlastnými nápadmi a postrehmi.
Červená Čiapočka a hacker
Bola raz jedna moderná dievčina menom Ema, ktorá vždy nosila červenú bundu s kapucňou, a preto ju volali Červená Čiapočka.
Jedného dňa jej mama oznámila, že babička dostala Covid, a že jej treba odniesť lieky, pretože je v karanténe. Ema si zobrala batoh, naložila ho liekmi, nasadila si slúchadlá a vyrazila cez mesto.
Babka bývala na druhom konci mesta, v novo zrekonštruovanom dome, ktorý je vybavený modernou technológiou. Ema sa rozhodla si zapnúť navigáciu na smartphone, aby tam trafila rýchlejšie. Ako prechádzala cez všetky uličky, prišla jej správa od neznámeho používateľa: ,,Ema, vidím ťa, že ideš za babičkou. Poznám skratku cez okraj mesta, len mi presne povedz, kde presne býva tvoja babka.“
Ema si vtom spomenula na všetky varovania o podvodníkoch na internete. Zrýchlila bez toho, aby odpísala na ďalšiu správu. Keď Ema dorazila k babke, kamery boli povypínané, všetky svetlá blikali a dvere nešli otvoriť.
Ema zavolala technika, ktorého poznala. Keď všetko skontrolovali, zistili, že do systému sa dostal hacker. Spoločne systém odblokovali, hackera chytili a Ema dala babičke všetky lieky.
(Sofia Koreničová, 9. trieda)
Janko a Marienka
Kde bolo, tam bolo, žila šťastná rodinka, ktorú tvorila mama, otec, ich syn Janko a dcéra Marienka. Mamina chcela piecť malinový koláč, ale nemala maliny. Janko a Marienka boli na mobile, tak ich otec poslal po ne. Obchod nebol ďaleko, len museli prejsť cez potok.
Keď prišli do obchodu, zistili, že v obchode nemajú maliny, a tak sa rozhodli ísť do druhého obchodu. Len zavolali mamine, aby sa nebála, kde toľko sú. Cestou sa už zotmelo a oni museli prejsť tmavou uličkou bez lámp.
Boli už takmer na konci uličky, keď sa z ničoho zjavila biela dodávka. Vyskočili z nej neznámi ľudia, uchmatli ich, vhodili do dodávky a zobrali im všetky veci. Po dlhšom čase dodávka zastavila, otvorili sa dvere a oni uvideli drevenú chalupu uprostred lesa. Pred ňou stála stará pani s McDonaldom v ruke. Len čo deti zbadali papierové vrecúško so žltým M, zabudli na ostražitosť a s chuťou sa pustili do hamburgeru a nuggetiek. A než sa nazdali, skončili v klietke, kde ich každý deň kŕmili nezdravým jedlom.
Po pár dňoch Jankovi napadlo, že ich chcú vykŕmiť a upiecť v peci, ktorá bola rovno pred nimi. Keďže stará žena mala slabý zrak, vždy im kontrolovala prst, či sa obaľuje tukom. Janko a Marienka sa preto rozhodli, že jej budú miesto malíčka dávať kosť z vyprážaného kuraťa.
Keď vymysleli plán na útek, Janko jej podal palec. Ako žena vyberala Janka z klietky, Marienka sa nenápadne prešmykla popri nich. Stará žena si to nevšimla. Keď išla vložiť Janka do pece, Marienka priskočila ku nej a zapálila jej šaty zapaľovačom, ktorý našla na stole. Stará žena sa zľakla, pustila Janka a ten ju spolu s Marienkou strčil do pece.
Janko a Marienka si zobrali svoje veci a zavolali si taxík. Museli predsa mamine priniesť maliny.
Samuel Vincek, 9. trieda.
Začarovaná Snehulienka
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom žila dievčina s neuveriteľnou krásou menom Snehulienka. Bola veľmi šikovná, spoľahlivá a dobrosrdečná, ale mala veľa závistlivcov. Jedným z nich bola jej macocha. Každé ráno sa pýtala svojho čarovného zrkadla, kto je najkrajší na celom svete. Zrkadlo vždy odpovedalo, že najkrajšia je ona, ale jedného dňa povedalo meno Snehulienka.
Kráľovná sa tak nahnevala, že sa premenila na čiernu mačku Lavidu, domáceho miláčika Snehulienky, a otrávila jej obľúbené čokoládové keksíky.
Keď sa Snehulienka vrátila z prechádzky, s chuťou jeden koláčik zjedla a premenila sa na obrovského čierneho vlka. S hrôzou utiekla do lesa a vyhľadala čarodejníka Fleka, o ktorom si myslela, že by jej mohol pomôcť. Flek sa jej najprv bál, avšak si všimol jej náhrdelník. Len čo ju spoznal, snažil sa jej zo všetkých síl pomôcť, avšak kliatbu nebol prelomiť. To dokázal len bozk z pravej lásky. Flek aspoň navrátil Snehulienke dar ľudskej reči.
Smutná a zúfala Snehulienka blúdila lesom, až kým nenarazila na malú chalúpku s priateľskými trpaslíkmi. Jeden z nich si ju veľmi obľúbil a zveril sa jej s tajomstvom. V skutočnosti bol princom, ktorého začarovala zlá čarodejnica. Snehulienka a princ-trpaslík sa do seba zaľúbili, prelomili kliatbu a žili spolu šťastne až do smrti.
Alona Trokhymenko, 9. trieda
